Rozhodla som sa zverejniť pravdivý príbeh ktorý sa stal 7.mája tohto roku:
Jedného večera,nie až tak daľeko odtiaľto bola farma na Malom piesku.Na tej farme bolo veľa zvieratiek: psy,mačky, hovädzí dobytok,ošípané,kone,ovce,sliepky ba dokonca aj kačice.Na celej farme boli dve kačice a jeden káčer. Všetci traja mali krásny život.Celý,celučičký deň sa túlali po farme a večer kazdá vzniesla jedno vajíčko.Vajíčok bolo stále viac a viac,až ich bolo 36.V deň,ked chceli kačice vzniesť 37,-me a 38.-me vajíčko,zacítili pod sebou verne známe ruky.Ked farmár Tibor dal do košíka všetky kačacie vajíčka,bral ich do slepačieho bidielka a vybral spod sliepky všetky na ktorých sedela a namiesto nich tam dal 18 kačacích.A pri dalšej sliepke ktorá sedela dosť daleko urobil to isté.Jéj, ale sa len kvočky natešili že majú také veľké vajíčka.Ako dni plynuli,káčatká vo vajíčkach dozrievali.V jedno ráno,ked vysvietilo slniečko , jedna z kvočiek si všimla,že vejíčko puklo.Do večera boli na ňej samé pukliny....Nastala tichá tmavá noc a káčatko sa vyliahlo.Kvočka bola nesmiernu radosť z tohto malinkého tvora.Bola veľmi,ale veľmi rada no jej radosť netrvala dlho. Vzápätí sa na ňu vrhlo niečo chlpaté zahryzlo sa jej pod brucho.V tom momente jej život zhasol ako nejaká doposiaľ horiaca sviečka.Malé bezbranné káčatko utekalo za stlpik ako jej ledva päťminútové labky stačili.Unikala pred zaručenou smrťou.Líška ťahala jej mamu a káčatko si nevšimlo.Ono len smutne hľadelo na túto potvoru a schúlilo sa,lebo jej bola zima.Z jednej minúty na druhú zmizlo telo,ktorému nekonečne dôverovalo,pri ktorom sa cítila v bezpečíZrazu,ani sama nevedela prečo,ale vyskočila z hniezda a hnalo sa úzkou cestičkou.Všade bolo ticho ale ona len šla a šla.Ešte nepoznala žiadne radosi zo života,ale pociťovala nutkanie preň bojovať....Vietor vial a konáre stromov sa nebezpečne hýbali.Tento dvor nebol až tak stašne veľký ale pre malé ledva 15minút vyliahnuté káčatko bol obrovský.Prešla popri viacerých búdach a volala svoju mamu.Zrazu začula hlas.Bežala za ním a jej hluch ju doviedol až k malej drevenej búde.Hlas vydávala kvočka,ktorá pod sebou mala sedem kuriatok a volalo káčatko k sebe.Bolo jej lúto tohto malého zvieratka.Jej kuriatka už dávno spali a káčatko sa calé zmoknuté schúlilo pod ňu (tuším aj pršalo). Zaspalo v teple cudzieho tela.Ráno sa zobudila na to ako ich kvočka hnala von.Tešilo sa že prvú noc svojho života prežila....
Terajší stav:
Včera sme káčatko preložili k šiestim káčatkám ku spľahlivej kvočka ktorá ju prijala za svoj.Jej bratia a sestry vo vajíčku zahynuli.Líščiu noru sme našli nedaleko farmy.Bolo v nej perie kvočky a našli sme tam aj tri líščatá v dosť dobrom vstave.
Myšlienka:nie je úžasné ako tvor,či ide o hociktorého živočícha,bojuje pre prežitie?Ono ešte neni ako my.My už poznáme ako chutí to i to.Toto káčatko poznalo iba tichú a temnú noc ale predsa bojovalo...
...ešte nepozná radosti zo života ale predsa preň bojuje...
09.05.2007 14:16:44
taká rozprávočka a nakonci myšlienka o tvorovi, z ktorého sa na farme stala star....
Komentáre
velmi pekne
Vera
usmevne
peter
.
.